Londýnčania
Londýnčania. Toto pomenovanie si zaslúžime my, všetci účastníci zájazdu: SMER LONDÝN.
Nejde ani tak o honosné pomenovanie ako o krvopotne získaný titul, za ktorý mnohí zaplatili väčšou či menšou časťou zdravého rozumu. No ako sa čitateľ dozvie ďalej, stálo to za to.
Vyrazili sme o 6:00 humenského času (toto je dosť dôležitý údaj, zvažujúc nadchádzajúci presun v časových pásmach a zmenu letného času na zimný) v luxusnom autobuse Mercedes a vydali sa na takmer tridsať hodinovú spanilú jazdu cez pol Európy. Ak vám napadlo niečo v zmysle skvelej príležitosti na poznávanie nových krajov, optimista je príliš slabý výraz.
Ospevované architektúry nám hneď za Českom zakryl milosrdný súmrak, a ak sa aj niečo zaujímavé objavilo v našom zornom poli, záujem bol čoskoro prehlušený naliehavou potrebou po kultúre toaliet. Sociálne zariadenia v Nemecku si to pomenovanie zaslúžia na plnej čiare.
Fázy hlbokej kómy boli z času na čas prerušené zastávkami na medzinárodných staniciach, kde vládnu tvrdou rukou internacionalizmy typu: one hamburger, medium chips, chicken nuggets a, samozrejme, Coca-Cola. Zvyšok cesty si vie predstaviť každý, kto aspoň raz podstúpil cestu na dovolenku v aute s minimálnym počtom pasažierov päť.
Nedá mi však nespomenúť zážitok z takpovediac inej dimenzie. Ako je vám iste známe, Britské ostrovy alebo teda cieľ našej cesty, oddeľuje od európskeho svetadielu Lamanšský prieliv. Z dvoch možných prejazdov sme boli poctení cestou na trajekte. Východ slnka nad prielivom nedokázali spravodlivo zachytiť ani pokročilejšie foťáky, no ak máte na FB v priateľoch niekoho, kto tam bol, neváhajte a prezrite si príslušný album. Je dosť pravdepodobné, že neodolal a stlačil spúšť. Ak ho len práve vtedy nekvárila morská choroba :)
Po príchode do Londýna zažijete elektrický šok novej kultúry. Aj cez sklá autobusov do vás prúdia dojmy. Slávne červené dvojposchodové autobusy s aktuálnymi reklamnými plagátmi, typické čierne taxíky a samozrejme, terč všetkých turistov, legendárne telefónne búdky, ktoré, len tak mimochodom, stále fungujú a sú hojne využívané.
Budovy a domy v centre sa ničím nelíšia od snímkov na internete a sú ako vystrihnuté z filmov. Moderné budovy plné plexiskla a ocele vytvárajú s historickými panorámu, ktorá definuje celú atmosféru.
S poriadnou dávkou šťastia sme sa stretli aj pri počasí. Po tie štyri dni mesto zažívalo jasné a relatívne slnečné (Francúzska riviéra to však nebola) počasie.
Netreba sa dať zmiasť nápisom Londýn na vašom GPS. Súčasný Londýn už dávno nie je čisto britské mesto. Kultúrny mišung číha na každom rohu. Je úplne bežné, že počas určitých hodín uvidíte moslima obráteného tvárou k Mekke kľačiaceho na vetrovke uprostred ulice. Okoloidúci to neriešia, pretože úroveň anonymity je ako v každom správnom veľkomeste viac než vysoká. Trochu zábavnejším pohľadom sú východné komunity prechádzajúce sa v tradičnom oblečení s topánkam so zahnutou, dohora vytočenou špičkou a turbanom na hlave. Ako z rozprávky Alibaba a štyridsať zbojníkov.
Ubytovanie bolo kapitolou samo osebe. Predstavte si futuristickú víziu hotela s elektronickým zámkom s číselníkom na dverách, farebné kontrolky nad dverami WC, sprchy indikujúce obsadenosť a lokalizáciu v priemyselnej časti. Jednoznačným vylepšením bola však vysoká hustota nákupných center všetkého druhu v tesnej blízkosti.
Za štyri dni nášho pobytu sme stihli prejsť všetky významné pamiatky a miesta všeobecného záujmu. Z pochopiteľných dôvodov vyberiem len tie najzaujímavejšie, ktoré si zúčastnení môžu spojiť s nejakým zážitkom.
Múzeum Madam Tussaud bola na popredných priečkach nášho zoznamu a veru malo byť prečo. Niekoľko desiatok figurín slávnych osobností uspokojilo objektívy našich fotoaparátov a v niektorých z nás vzbudilo túžbu po strašidelnom dobrodružstve. Ak vám v Anglicku povedia, že niečo je strašidelné, pred vstupom uvidíte ochrankára, ktorý posiela preč matky s deťmi, a nad hlavou vám bude svietiť infračervená kamera dozerajúca na vašu bezpečnosť vnútri, dajte na moju radu a vezmite nohy na plecia. Svetelné a dymové efekty, premyslený labyrint ponúkajúci viac než dosť možných úkrytov a hrôzostrašne zohavení zamestnanci s nepríjemným zlozvykom približovať sa k vám tak blízko, že cítite ich dych na krku, vás rozklepe na najbližšiu polhodinu.
Naozaj sa oplatí vidieť záverečnú jazdu históriou Londýna. Je to ako obrovská húsenková dráha s kabínkami v tvare čiernych londýnskych taxíkov, kde v jednotlivých častiach vidíte pohyblivé časti minulých dôb so všetkým, čo k tomu patrí.
V samotnom centre nájde každý, po čom mu duša piští. Milovníci histórie majú možnosť, ba dokonca povinnosť, zájsť do Britského národného múzea, nadšenci pre umenie zas do Národnej galérie, ktorá len tak mimochodom vystavuje originály nikoho menšieho ako Van Gogha, a tí pokojnejší zas relaxovať v parkoch, ktoré sú oázami pokoja so smaragdovými trávnikmi a húfmi prítulných veveričiek, ktoré sa nechajú kŕmiť priamo z ruky.
Na zaplnenie zvyšných megabajtov na pamäťovej karte skvele poslúži Big Ben, ktorý môžete na fotke búrať alebo sa oň len tak ležérne opierať. No a na profilovku sa hodí zas Tower Bridge v pozadí, ktorý fotke dodá šmrnc.
Ak máte nejakú tú libru nazvyš, neváhajte a kúpte si lístok na Lodnon Eye. Romantickým dušiam odporúčam v noci, ak milujete fotenie panorám, tak zas počas dňa deň.
Nedá sa vynechať ani Windsor s pokrokovým sprievodcom v slúchadlách a bohatou výzdobou.
Malým sklamaním bolo striedanie stráží. Tri slová: nuda, zdĺhavosť a bolesť nôh.
Oxford Street. Pre niekoho pojem, pre niekoho nočná mora. Pre tých, čo tam boli, oboje. Predstavte si davy ľudí o počte celého Humenného smerujúce krížom-krážom bez zjavného systému a pravidiel, obchody doslova plávajúce v tovare a zľavách a nakoniec absolútna nechuť do nakupovania po pol hodine strávenej uprostred toho šialenstva.
Za zmienku však stojí thajská (alebo čínska, či japonská) reštaurácia, kde sme večerali. Pocity boli zmiešané. Niekto sa obmedzil na ovocie, čo bolo jediné rozpoznateľné jedlo na švédskych stoloch, niekto si štedro nabral a po prvom súste sa na smrť vydesil, no a zvyšok si to vychutnal plnými dúškami.
Počas rozchodu v okolí Trafalgar Square sa mnohí zastavili v obchode M&M, čo bol balzam na naše ubolené detské duše. Bolo to ako výlet do mini Disneylandu.
No a, samozrejme, sa nedá vynechať ani odvaha a kreativita miestnych obyvateľov pri tvorbe kostýmov v práve prebiehajúcom čase Halloweenu. Alica v krajine zázrakov naživo.
Celý výlet bol neuveriteľnou skúsenosťou a príjemným rozptýlením. Naša vďaka patrí p. profesorkám Januchovej, Borisovej a Herbstovej, našim šoférom a, samozrejme, našej úžasnej pani sprievodkyni (príklad prílišnej snahy :) ).
Viac foto na: https://piki4.rajce.idnes.cz/London_2011