Pocity vo veršoch
Zamilovaná
V hlave búrka,
srdce jej zviera.
kričať by chcela:
jeho meno - také krásne,
pre ňu najkrajšie.
Lebo k nemu niečo cíti,
sama to vie najlepšie.
Sama s týmto pocitom,
vari sa to láskou volá?
Trápenie sladkavé,
duša umučená spola.
Nechce zahadzovať nádej,
tá musí žiť.
Čo ak raz aj jeho srdce
bude pre ňu biť?
Na míle vzdialený
Na míle vzdialený,
môžem ti zakývať.
Tvoj pohľad chladný
však nechcem viac prežívať.
Lámeš srdce krehké
na viac ako sto kúskov.
Nemáš zľutovanie.
Prstom si lúskol,
preto patria ti moje pohľady.
Celé, nie spola.
Tvoj úsmev záhadný
vrhá svetlo do popola.
Nemáš vari kľúče od mojich pocitov?
Vráť mi ich - chcem ich späť!
Mám po krk tých vzlykov....
Počuješ? Daj mi ich hneď!
Vráť mi to, čo ešte horí,
to, čo ešte plápolá,
kým úsmev na tvojej tvári
mi úsmev v duši vyvolá.
