Začiatok, či koniec?
„Smrť sa neriadi našimi plánmi ...“
Molière
Smrť. Jedno slovo, ktoré u mnohých ľudí vyvoláva pocit strachu, úzkosti či zármutku. Pri vyslovení tohto slova mi telom prebehnú zimomriavky. Neviem, prečo to tak jee... Viem však, že smrť nikdy nezasiahne do života človeka bez toho, aby po sebe nezanechala spúšť, slzy, no najmä pocit, že niekto je už navždy preč.
Často si kladieme tú jedinú otázku. Otázku, na ktorú však nikto nepozná odpoveď. Prečo? Možno sa to stať malo, možno to bolo určené už dávno a možno to bola náhoda. Isté je, že pohľad človeka na svet a na ľudí smrť vždy zmení. Začneme si viac vážiť rodinu a blízkych? Začneme si viac vážiť ľudí? Myslím si, že ľudia si často neuvedomujú, že je dôležité tešiť sa z každej maličkosti. Máš okolo seba blízkych? Otváraš ráno oči s pocitom, že uvidíš slnečné lúče? Počuješ hlasy rodičov? Nie všetci ľudia žijú s týmito pocitmi, a predsa najčastejšie práve oni dokážu žiť plnohodnotný život.
A preto si myslím, že treba žiť prítomnosťou, tešiť sa z toho, čo máme a nehľadieť vždy iba rovno dopredu, pretože smrť sa neriadi našimi plánmi. Vstúpi do nášho života a nepýta si povolenie, nehľadí na bolesť, ktorú nám spôsobí. Jednoducho príde, vezme si to, na čom nám často najviac záleží, a bez slova, či vysvetlenia odíde. A ty nevieš, kedy príde zas, kedy ti opäť zmení plány.
A čo alebo kto je to vlastne smrť? Začiatok či koniec? Je dobrá alebo zlá? Existujú vôbec odpovede na tieto otázky? Niekto sa díva na smrť ako na začiatok. Začiatok niečoho nového, nepoznaného, možno lepšieho. Iný v nej vidí len bolesť, zármutok a žiaľ. Jednoducho koniec. V podstate to koniec je, koniec života. A je to dobré či zlé? Myslím, že na to odpoveď neexistuje. Smrť tu vždy bola, je a aj tu vždy bude, čaká na každého. No človek nikdy nevie, či nehľadí naňho. Nevybrala si teba? Mňa? Alebo jeho? To nevie nikto. A práve preto by si mal žiť tak, akoby bol každý deň tvojím posledným.
Usmievaj sa na ľudí, hovor im, že ti na nich záleží. Odpúšťaj a hlavne nikdy dlho nepremýšľaj, lebo nikdy nevieš, či ti smrť nezmení plány a nebude už neskoro. Myslím, že len vtedy prežiješ naozaj plnohodnotný život.