(Ne)potrebujeme armádu?

Slovenská armáda - nevyhnutnosť alebo zbytočný luxus?

Ministerstvo obrany SR (logo)

        Súčasnosť - doba plná nenávisti, strachu a neistoty. Cítime to každý deň, vidíme na každom kroku, zažívame na vlastnej koži. Je to niečo s čím žijeme, a čo bude naďalej súčasťou moderného sveta. Vojny. Je svetový mier naozaj len mýtus, niečo, čo je nemožné? V čom tkvie začiatok vojny, kde začínajú a kde končia právomoci vlády? Nie je armáda len figúrkou v rukách pár vyvolených?

        Bonum commune - pre spoločné dobro. Heslo katolíckej sociálnej náuky, ktorým je sprevádzaný začiatok každej vojny. Naozaj, to je posolstvom vojny, no pre skupiny ľudí, ktoré ju začínajú, znamená dobro niečo, v čom spočíva ich egoistické presvedčenie o správnych veciach ... Aké je však dobro? Nuž, je to relatívny pojem, a preto si to mnoho ľudí vysvetľuje po svojom. A práve tu prichádzajú osobnosti ako Adolf Hitler, pre ktorého dobro znamenalo okrem iného aj úplné vyhladenie židovskej rasy. Ako zastaviť ľudí ako je on a ľudský egoizmus, z ktorého pramení všetka zášť sveta? Je armáda jediným riešením ako chrániť ľudské práva a náš štát? Nebolo by rozumnejšie riešiť veci diplomatickou cestou? Veď ako povedal Jean de la Fontaine: ,,Trpezlivosť a čas urobia viac ako hnev a sila.“ Podľa môjho názoru by mal byť vojnový konflikt len krajným riešením. Posledným riešením, keď všetky ostatné možnosti zlyhajú. Je možno pravdou, že riešenie problémov hrubou silou má väčší efekt, no zamyslíme sa nad tým, že v každej vojne zomierajú vrátane profesionálov aj civilní obyvatelia. Mnohokrát ľudia, ktorý ani len netušia, prečo vojna začala.

        S armádou cítime bezpečie, cítime sa, ako by nás nikto nemohol ohroziť. Jej úlohou je chrániť nás, je to akási poistka v prípade možnej vojny. Armáda je však častokrát len kvapka v mori, zúfalý krok zachrániť krajinu, keď to je takmer nemožné. Ako nás dokáže chrániť pred ničivými prírodnými katastrofami? Ako ochránila jedna z najväčších armád sveta, armáda Japonska, krajinu pred zemetrasením, či vlnami tsunami? To sú veci, nad ktorými sa zamýšľame každý deň. Prečo sa to deje, ako tomu predísť a ako žiť s pocitom neistoty. Akú vojnu, či katastrofu prinesú zajtrajšie noviny? Nebudeme to práve my?! Možno by bolo rozumnejšie, aby toľké financie, každoročne vynakladané na prevádzku armády, boli využité inak. Budovanie protipovodňových zábran, o ktorom sa v poslednom čase toľko rozpráva, je vždy aktuálne až v čase pohromy. Návšteva vysokopostavených na mieste nešťastia, pár článkov v novinách, či prosby o pomoc zúfalých ľudí, ktorí prišli okrem života o všetko. Bezradné samosprávy, jedna verejná zbierka, pár príživníkov, ktorí sa neštítia ničoho a prázdne sľuby ... Opona spadla. Je koniec predstavenia. Pri schvaľovaní nového štátneho rozpočtu je už všetko zabudnuté.

        Ako každá štátna inštitúcia, aj armáda odčerpáva štátu veľa peňazí. Pozemné sily, vzdušné sily, sily výcviku a podpory, či vojenské zdravotníctvo. Ušľachtilá práca, no povedzme si pravdu, nie je to na malú krajinu akou je Slovensko priveľa? Tisíce a tisíce vojakov, obrovské koloseum, ktoré pomáha pri povodňových katastrofách, alebo pri udržiavaní bezpečnosti a poriadku na posledných MS v hokeji. Iba takto prispieva našej krajine táto veľká armáda? Na Slovensku je takmer 16 tisíc poberateľov rôznych druhov vojenských dôchodkov a ďalších 11000 profesionálov. Možno to nie je často preberaná a medializovaná téma, ale aj armáda môže v súčasnej ekonomickej kríze výrazne ovplyvniť štátny rozpočet Slovenska.

        Nestačila by nám malá skupina flexibilných profesionálov, ktorá by do pár hodín v prípade nutnosti dokázala zasiahnuť v ktoromkoľvek kúte našej krajiny? Zamyslime sa nad tým, koľko z aktívnych vojakov, ktorých naša armáda má, by bolo v súčasnosti schopných zasiahnuť v prípade vojnového konfliktu. Koľkí z vojakov bojujú vo vojnách a koľkí sedia v kanceláriách? Prečo namiesto verbovania nových vojakov do armády nevynaložíme financie na modernizáciu zbraňových systémov na konci technickej životnosti?

        Síce neviem, čo prinesie budúcnosť, neviem aké katastrofy prinesie zajtrajšok, ale viem, že armáda je jedným zo spôsobov ako sa chrániť. Aj keď tento článok upozorňuje na niektoré z mnohých nedostatkov, či problémov slovenskej armády, myslím, že každá krajina potrebuje ochranu. Armáda nie je zbytočnosťou, či výdobytkom modernej doby. Armáda má svoju tradíciu a slúži nám všetkým, a aj keď nie je dokonalá je tu nato, aby chránila naše životy.

Zuzana Matuščáková